| Názory a komentáre: ME Canicross,Bikejoering a Scooter Pomiechovek 4.-5.10.2003
|
V piatok niečo tesne po piatej ráno sme my (ja, môj brat Miro a Jaro Nižnianský) vyrazili z Prešova na dlhú cestu do malej obce blízko Waršawy. Po preštudovaní mapy Poľska sme sa rozhodli, že najlepšia cesta bude cez prechod Mníšek nad Popradom, kde sme dorazili asi o 6:30. Na hranici nás čakal nervózny slovenský colník a poľská colníčka, ktorú ani nezaujímalo, že máme v kufri dvoch psov a ich očkovacie preukazy už vôbec.
Po prekročení hranice sme len tak letmo zazreli rýchlostné obmedzenia, ktoré platia v Poľsku a už sme pridávali na Nowy Sacz, v ktorom prišlo prvé nečakané zdržanie, zrejme pre to, že sme tam boli okolo 7:00, keď boli ulice dost plné. Od tiaľ naša cesta smerovala na Brzesko, Koszyce, Nowy Korzyn, Busko Zdroj, Kielce, Radom, Waršawa a od tiaľ rovno do dedinky Debe, kde sme mali ubytovanie, ak sme dobre preložili to čo tam bolo napísané, tak na strednej odbornej škole vodohospodárskej.
Prisli sme tam o pol tretej, čo bolo nad naše očakávania. Poslali sme SMS Ľubovi Šrámekovi, že sme dorazili a že čo máme robiť? On nám odpísal, že sú (on, Erik Nagy a Jozef Matuška) na trati a že o chvíľu prídu, tak nech ich počkáme. Vybrali sme psov, ktorý boli celkom radi, že po takej dlhej ceste už konečne stojíme. Poobzerali sme sa po okolí a zistili sme, že je tam už dosť veľká skupinka Čechov a Francúzov, zopár Poliakov a Belgičanov. Po nejakej hodinke prišiel autobus plný Švajčiarských pretekárov, so psami. Trochu sme podebatovali s Čechmi až kým prišiel Ľubo. Zaprezentovali sme seba, odvážili psov, skontrolovali nám ich, či majú čipy a platné očkovania. Následne sme si šli pozrieť trať, ktorá bola v 12km vzdialenej obci Pomiechowek.
Boli tam samé poľné cesty, ktoré ešte neboli označené, takže sme si trať poriadne nepozreli, lebo sme zablúdili. Podklad bol na takéto preteky priam ideálny, trávnaté lúky s takmer anglickým trávničkom a poľné cesty, ale bol tam skôr piesok, ako hlina. Šli sme naspäť, navečeriali sme sa, večera bola celkom chutná a do tej 21:00 sme už spali na vojenských lehátkach. Na izbe sme mali ešte piatich Čechov a dvoch Poliakov, pri ktorých každú noc spal iný pes.
Sobotňajšie ranné lúče slnka nás všetkých prebudili už o siedmej. Po výdatných raňajkách sme sa ponáhľali k miestu štartu, kde o 11:00 začal otvárací ceremoniál. Naša skromná výprava, kde menej mali len Ukrajinci, za ktorých prišiel iba jeden, zožala potlesk od ostatných zúčastnených, čo bolo milé. Treba povedať, že v porovnaní s výpravami Švajčiarov, Belgičanov, ale aj Francúzov, či Čechov pôsobila naša reprezentácia skôr symbolickým dojmom.
Prvý pretekár vyštartoval o 12:00, ale len na 3km trať, lebo na 6km bolo veľmi teplo. Niečo po tretej prišla na rad aj moja kategória. Štarovalo sa po pol minúte, takže to išlo dosť rýchlo za sebou. Ja som vybehol na trať so 120-tkou, od začiatku mi Loko bežal dobre, tak som nahodil v celku svižné tempo. Zhruba v polovici trate som už mal na dohľad 119-tku, s ktorou bežal Jaro Nižnianský. Len tak som sa obzrel do zadu, ako to vyzerá za mnou a 50m za mnou už bol Belgičan, ktorý si to takmer šprintom valil, ako divý. Keď ma predbehol, snažil som sa držať za ním, ale Loko mi už prešiel do klusu, povolil lano a ja som už nemal síl byť taký rýchly, ako on. Trať mala takmer nulové prevýšenie a len sa kľukatila, až 200m pred cieľom bolo prevýšenie asi trojmetrové, ktoré bolo vzhľadom na to, že som bol už na konci s dychom dosť nepríjemné. Na tom kopčeku sa to trocha ešte pokrútilo a 20m pred cieľom sa zbehlo opäť dolu.
Po prvom dni som bol 6. s 30s stratou na 4.-tého Joža Matušku. Na druhý deň sme bežali 6km, s hromadným štartom a kedže som hromadne ešte neštartoval cítil som takú nervozitu na štarte. Po štarte šiel na čelo Belgičan, ktorý bol priebežne prvý, za ním sa radili ďalší pretekári, náš Jožo Matuška bol na treťom ja som bol na piatom a Jaro Nižnianský na siedmom mieste. Loko mi veľmi neťahal, čo mi veľmi nepomohlo, lebo keď som sa chcel zlepšiť v umiestnení, potreboval som aj jeho pomoc. Trať nám ubiehala celkom dobre, asi v prvej tretine ma obehol jeden Francúz s Borderskou kóliou, a potom este jeden zrejme Belgičan, ktorý bol po prvom dni tretí, psík mu síce bežal len tak vedľa neho, ale on mal síl dosť, takže nakoniec predbehol ešte aj do vtedy tretieho Joža. Zhruba v polovici trate som predbehol Poliaka, ktorému sral pes a zastavil, no po tom pridal a opäť ma obehol. Potom však začal spomaľovať a kedže som mal ešte relatívne dosť síl predbehol som ho a pomaly som sa mu začal vzďaľovať. Mal som na dohľad aj piateho v poradí, ale nedokázal som ho už dobehnúť, navyše ma tesne pred koncom začali obehovať borci z ďalšej kategórie, ktorá štartovala päť minút za našou. Kým som dobehol do cieľa obehli ma asi piati. Ešte asi 200m pred cieľom mi Loko vbehol pod pásku, tak som si ho musel odopnúť a nakoniec som dobehol s Lokom v jednej ruke a s karabínou v druhej.
V konečnom súčtovaní sme obsadili tieto priečky: Canicross muži so psom do 25kg 4. Matuška, 6. Bánoci, 7. Nižnianský, Canicross juniori 3. Nagy, Canicross muži nad 35 rokov 2. Šrámek. Dvadsať minút po dobehnutí poslednej pretekárky nasledovali štafety na 3-krát 1km, kde medzi mužmi aj ženami zvíťazili Českí atléti. Takáto skvelá konkurencie sa najbližšie stretne pri Španielskom Madride na MS IFFS na sucho a potom asi až na Eurocanicrosse v Maďarsku v októbri 2004. Ak máte chuť vyskúšať si náročnosť Bikejoeringu, či Canicrossu, pridte na MMS na suchu v Ružinej, či cc a bkj v Haniske, alebo cc v Jaklovciach. Porovnáte sa tam s konkurenciou a zistíte, ako ste na tom pred pomaly blížiacou sa zimnou sezónou 2003/2004.
Jaroslav Bánoci
SHT Haniska
|
|
|
| |
|
