Vytriezvenie prišlo na prvých pretekoch. Pretekári navlečení v elasťákoch a zaobutí do ľahkých tenisiek, psy presne na minútu napájané a pripravované do šnúr. Nesmierna nervozita, ak nejaký štvornohý miláčik to nezvládne a na trati močí, úplný šok a tečúce nervy, ak sa zamotajú šnúry. Musheri, zúfalo fučiaci pri ťažkých stúpaniach s hlavou prudko sklonenou dolu, snažiaci sa potlačiť aj osmičku psov, len aby nahnali nejaké sekundy. Rýchlosti, pri ktorých sa neoplatí súperovi ustúpiť, či sa vyhnúť, radšej to vybaviť nejakou nádavkou. Trate upravené ako autostrády, a ak tak nie je, beda nešťastnému organizátorovi.
A potom som sa dozvedel tú morovú zvesť - tak toto sú šprinty a u nás budeš behať iba to.
Čo na tom, že celú jeseň som sa premával so svojimi jednoročákmi po tichom jesennom lese, dlho, až do šeravých večerov. Keď sme vtrhli do cirkusu pretekov, neveriacky na mňa pozerali, prečo zrazu po nich hulákam a chcem s nimi niečo vybaviť za 30 minút, keď pred tým sme mali na seba čas pol dňa.
Tento víkend som sa však po pár rokoch ocitol v musherskom nebi. Dlho som tušil, že také preteky, o akých som na začiatku sníval, musia existovať, ale až teraz som ich zažil na vlastnej koži.
A tu je pár odpovedí na to, prečo Mid a Long, a nie šprint.

Trate.
Deštné poctivo prikrývali závaly snehu a a v priebehu pár dní pribudlo na hrebeni 150 cm prašanu. Trať pripravená pre Majstrovstvá Európy bola úzka a zarezávala sa v zasnežených pláňach, že psom bolo vidieť ledva hlavy. Prvý deň pretekov bola nesmierne náročná a stovky psích labiek sa zabáralo hlboko do stopy a pripravovalo si ju na druhý deň. Trať lemovali nádherne obalené biele stromy a terén, ktorý dával tušiť, že tu sa príroda s nikým nemazne.
Atmosféra.
Aj napriek týmto náročným podmienkam šinuli sa záprahy jeden za druhým ticho krajinou. Štartovali podľa kategórií od tých najpomalších (najkratších) až po tie najrýchlejšie (najdlhšie ). Zákonite sa museli na tratiach míňať, ale všetko prebiehalo v tichu, skoro v slávnostnej atmosfére. Ten rýchlejší zakaždým pokýval a pridal aj slovko vďaky, česky, nemecky, alebo v nejakom inom ekvivalente. Bolo zážitkom pozerať ako nás predbiehajú dva dlhánske vlaky v Unlimited triede v tesnom závese za sebou.
Nasadenie psov.
Stretol som sa s tým, že Mid a Long je pre slabých psov, čo nemajú na šprinty. 75 kilometrov (najmenšia vzdialenosť, už bolo len viac, až po 220), rozdelených do troch dní však dôkladne preverili psov, či na to majú. Preverili aj ľudí, či svoje teamy neprecenili, a správne ich takticky viedli počas celých pretekov. Niektorí víťazi po prvých dňoch sa prepadali, iní stúpali vyššie. Bol to pretek o psoch, netrénovaní nemali šancu sa presadiť, ani keby im človek pomáhal, ako len mohol.
Dĺžka.
Záprahy boli na trati denne od troch do piatich hodín, podľa výkonnosti. Spýtajte sa svojich psov doma, na čo majú väčšiu chuť. Čo by si tak dali radšej? Tridsať minút hulákania a nervov a zvyšok dňa prekvočať na stejku alebo vo vozíku?
Alebo pár hodiniek sa preháňať zimnou krajinou, siahnuť si na dno svojich síl a potom sa do toho vozíka tešiť?

Ja som si na otázku, či Mid,Long alebo šprint, dal dávno odpoveď. Zúčastňujem sa šprintových pretekov, keďže žiadne iné sa u nás nerobia. Ale len preto, aby som sa stretol s priateľmi a bol aj chvíľu doma.
Moje srdce a srdcia mojich psov však patria diaľkam. Nekonečným snežným pláňam, kde človek počuje len pravidelný dych seba a dych svojich psov.