| Názory a komentáre: Keď krásna zima - tak oravská, keď krásny LONG - tak opäť ORAVSKÝ
|
Keď sa rozhodne skúsený musher alebo musheri, ktorí majú už kadečo preskákané, urobiť pekný pretek, nájde fantastické miesto, ale už nenájde partiu zapálených ľudí, ktorí chcú venovať veci kopu svojho času a peňazí, sú z toho preteky biedne. Ak sa rozhodne partia zapálených ľudí robiť psie preteky, a nemajú vo vedení skúseného mushera, ktorý by ich navigoval správnym smerom, bezohľadu na to, že majú prekrásne miesto, sú to preteky pre nás sterilné, odcudzené. Keď sa však spoja všetky tri vrcholy trojuholníka dokopy: skúsený musher, parta na všetko odhodlaných ľudí a fantastické miesto je z toho: ORAVSKÝ LONG.
Ako delegát som sa dostavil do miesta pretekov už v stredu. Ešte na odbočovaní z hlavného ťahu v Ružomberku (asi 50 km od Oravskej Lesnej) ani vločka snehu, cesty suché. Pár kilometrov pred Lesnou však už cesta nádherne zbelela nefalšovaným ujazdeným snehom, a príjazdová 4 kilometrová cesta na Kohútik bola ako kráľovská kolonáda, ktorú zdobili obťažkané vetvy snehovou ozdobou.
Riaditeľ pretekov Tóno Miklovič bol s ratrakom práve na trati, ale na Kohútiku ma už čakali. Hneď mi bolo jasné, že aj keď sa tu preteky robia prvý krát, všetko má svoj správny smer, organizáciu a spád. Samotná chata Kohútik je nádherným teplučkým ostrovčekom s príjemnou atmosférou, voňavou kuchyňou a srdečnou pani vedúcou. Celkove od prvého momentu som mal pocit, že sa tu musherov už nevedia dočkať, že sa na nich pekelne tešia a všetci majú chuť dať všetko do tejto akcie.
Stake-out bol vzorne pripravený, v permanencii stále jeden traktor s pluhom a džíp na prípadnú pomoc prichádzajúcim pretekárom. Ako sa (bohužiaľ) ukázalo za pár dní, bolo ich treba nepretržite. V stredu bolo ale snehu tak akurát, a tak som neodolal a hneď som a vybral s osmičkou otestovať trať. Pevná ratraková stopa sa vinula po lúkách. V lesoch sa zužovala na stopu skútrovú. Na long kráľovské prevezenie sa. To isté som si zopakoval ešte vo štvrtok. S príchodom prvých longárov na večer sa však so snehovou perinou roztrhlo vrece a začalo sypať a sypať.
Sypalo celú noc a ráno som už nenašiel stake-out od vlastných psov. Nachádzal sa v hĺbke 40 cm pod novučičkou prikrývkou. Organizátorom začali pribúdať vrásky na čele, ale dokázali sa popasovať so všetkým. Provizórne upravili trať longu a za asistencie lesákov vyhrnuli pluhmi nádhernú lesnú cestu. Krásny príklad, že keď sa chce, a kde je chuť, dejú sa aj zázraky. Longárom žiaľ boli nútení skrátiť trať, ale keď som pozrel na tú masu 40-50 ľudí, oblečených do jednotných slušivých červených vetroviek a výrazných reflexných viest s nápisom Oravský long na chrbte, nebolo im možné nič zazlievať. Táto masa ľudí doslova kmitala okolo ôsmich longárov, ktorý v piatok o jedenástej hodine otvorili pretek.
Po ich príchode na bivak, ktorý bol znamenite pripravený, sa už očakával aj príjazd a prezentácia midárov. Perinbabka však ešte akosi stále nemala dosť, a začali prichádzať Jóbove zvesti, že sype to aj na ostatnom území Slovenska, a niektorí pretekári sa nebudú môcť dostaviť. Nakoniec sa ich zaprezentovalo 24, čo bol slušný počet, a aj chata Kohútik všetkých bez problémov pojala. Na stake-oute zarezával traktor, ktorý ho stále prehŕňal a pomáhal musherom dostať s vozíkmi na svoje miesta.Všetci vo veľkom očakávaní vyzerali nové ráno, ktoré bude bez sneženia a vetra. Bohužiaľ však nebolo. To už snehová prikrývka dosahovala výšku dobrého metra. Riaditeľ pretekov vyhnal ešte ráno ratrak na trať a na prerazenie snehových závejov, a tak isto sa rozbehli odhŕňať aj traktory časť trate.
Midári odštartovali od Kohútika, longári zo svojho bivaku, a peletón musherov a psov, ktoré boli z toľkého snehu doslova vo vytŕžení, začal krúžiť oravskou krajinou. Okolo nich krúžila aj televízia JOJ (s pripočítaním rádia Expres to svedčí o výbornej mediálnej práci organizačného výboru), ktorá sa za každú cenu len snažila z musherov vymámiť, koľko že to psov už zahynulo v postrojoch, a akosi jej unikala prekrásne scenéria zimnej Oravy a vnorené záprahy, brázdiace snežné pláne ako morské koráby.
Ako všetci vyštartovali, tak aj všetci dorazili, a to už čakala musherov tradičná sobotná odmena vo forme mašeráku. Aj keď obrovský stan vyzeral najskôr nevľúdny a ľadový, originálne bengálske ohne v pňoch okolo neho a sponzorsky dodané potoky piva a pálenôčky, z neho urobili útulné hniezdočko dobrej zábavy. Niektorí sa túlili, niektorí i popili, ale tak akurát, pretože v nedeľu čakala na všetkých ešte posledná etapa. A odchod zasneženými cestami domov.
Koniec dobrý, všetko dobré. V nedeľu sa počasie umúdrilo, oravský kraj nám cudne ukázal aj väčší kus seba samého, dokonca do pretrhajúcej sa hmly zahryzlo sa slniečko. Bolo to zvezenie sa za odmenu. Nakoniec ako celý víkend pre nás všetkých zúčastnených musherov.
Na koniec snáď treba už len dodať, že pri slávnostnom vyhodnotení mysleli organizátori na všetkých pretekárov a okrem prvých troch, ktorí dostali poháre, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani Donovaly, ušlo sa každému niečo. Tu by sa hodilo, aby sme aj my pretekári dačím počastovali každého organizátora, ale zase sme mali len pre nich záverečný bonus: tak si nás teda pekne povyťahujte so stake-outu aby sme mohli uháňať domov. Samozrejme, že to zvládli s prehľadom ako všetko ostatné.
Netreba na záver žiadne vzletné slová. Len krátko: ORAVSKÝ LONG – JEDNODUCHO SKVELÉ!
|
|
|
| |
|
