| Názory a komentáre: Ako sa preteká so špuntom
|
Sezóna je za nami , na stránkach mushingu sa riešia kadejaké organizačné problémy a ja by som rada priniesla trochu ľahšiu, veselšiu tému. Je z úplne iného súdka, ako veci, ktoré sa tu zvyčajne riešia, alebo prezentujú, ale verím, že vás trošku zaujmem a možno aj pobavím
Mushing a najmä ten slovenský je vo veľkej miere doménou mužov. Iste, sem tam sa objaví aj nejaká tá dáma, ale je nás nepomerne menej a báb, ktoré pretekajú a starajú sa pritom nejakého toho špunta je fakt málo. Milí chlapi, možno by ste ani netušili, aké je to niekedy náročné zladiť tréning s výchovou malého prcka a že niekedy si to vyžaduje náramnú vynachádzavosť a kombinačné schopnosti.
Väčšina žien s príchodom dieťaťa svoju športovú kariéru končí, alebo minimálne na čas preruší. Ja som paradoxne začala s mushingom práve počas materskej. Niežeby som sa nejako nudila a takto si krátila dlhú chvíľu – nahovoril ma môj muž. Ja som si chodila behať a bežkovať so psom len tak pre radosť a na pretekanie som ani len nepomyslela. Hoci som veľmi túžila pretekať predstava seriózneho tréningu a starostlivosti o malé dieťa mi vôbec nešla dokopy a navyše, kto by malého strážil, kým by sme obaja pretekali. Ale všetko sa vyvinulo inak. Maťo ma vyslovene navnadil a sľúbil pomoc pri malom. A tak som začal trénovať na moje prvé preteky v canicrosse na Ružinej . Samozrejme aj pri veľkej Maťovej snahe toho času nebolo dosť nuž som začala vymýšľať spôsoby, ako trénovať spolu s malým (opatrovateľku nemáme, ani nechceme mať). Okrem variantu A (Maťo stráži malého Miša), prichádzal do úvahy variant B - behanie s kočíkom a so zapriahnutým psom – ktorý mal značné nevýhody: bežať sa dalo len po asfalte, bez väčších zákrut, chýbal pohyb rúk, pri zabáčaní hrozilo, že amortizér prevrhne kočík, takže v zákrutách som musela prejsť do kroku.... ale čo už – lepšie ako klincom do oka. Nakoniec sme mierne zdemolovali kočík (mimochodom trojkolku špeciálne určenú na beh a korčuľovanie), takže s kočíkom som behávala bez psa a dosť mi to liezlo na nervy. Istý čas som sa pokúšala o variant C - odloženie Mišina v detskom kútiku v neďalekom TESCU, pri ktorom ústila naša bežecká trasa. Ale krúžiť po obchode prepotená s červeným ksichtom po behu a presviedčať Miša, aby opustil detský kútik, mi po čase začalo byť nepríjemné. Neskôr keď napadol menší sniežik prišiel na rad variant D – Dora zapriahnutá v detských sánkach, v ktorých sedí Mišino, za sánkami na amortizéri som bola pripnutá ja. Tento variant sa ukázal ako veľmi vydarený. Vyžadoval si však špecifickú vrstvu snehu, po ktorej sa kĺzali sánky a dalo sa po nej aj behať. Jediným negatívom boli zhrozené výkriky tetušiek , keď sa na každej zákrute sánky prevrhli a milý Miško sa vykotúľal von. Vyzeralo to fakt hrozne, avšak malý špunt mal z toho ohromnú srandu a zadúšal sa od smiechu. Ja som bola samozrejme za krkavčiu mať. Pomaly sa blížil termín pretekov a ja som sa bála, či danú trať vôbec zabehnem. Niežeby som nemala nič nabehané, ale behala som viacmenej po rovine a normálny tréning som absolvovala tak maximálne cez víkendy. Na moje veľké prekvapenie som to nielenže zabehla, ale umiestnila som sa ako druhá (vtedy nás bežalo tuším 6). Problém so strážením Mišina nám pomohla vyriešiť Lenka Hošeková. Takže všetko bolo super a ja som bola presvedčená, že toto mi musí nateraz stačiť, a že najbližšie si adrenalín zdvihnem až o rok. Osud chcel ale inak. A po prvých dvoch pretekoch zimnej sezóny ma Maťo ubezpečil, že ke´d to fungovalo na jeseň, prečo by to nemohlo fungovať aj v zime a ja som bežala svoje prvé zimné preteky v Zuberci. Práve vtedy nám so strážením Mišina pomohla Betka Krkošková, ktorá nám úžasne pomáha dodnes a som jej za to veľmi vďačná. Ćo však predchádzalo mojim prvým pretekom a tiahlo sa celou sezónou boli opäť moje skvelé tréningové metódy a vylepšenia. Ako na potvoru bol Maťo pracovne dosť vyťažený a cez týždeň mal jednoducho fofry. Navyše cez zimu sa skoro stmieva a po tme mi na tej našej hrádzi trochu lepilo. Takže som trénovala cez deň – a opäť s Mišinom .... tentokrát na chrbte. Kto si myslí, že bežkovať s dieťaťom na chrbte je to isté , ako bežkovať s ruksakom na chrbte, tak sa veľmi mýli. Ruksak sa totiž všelijako nehýbe, nenavažuje, nesťahuje vám čiapku a nesťažuje sa na polceste, že mu je zima. Navyše, keď padnete, padnete, tak ako chcete, kdežto s prckom na chrbte musíte padať organizovane, aby ste ho neprivalili a tiež nejako inak nezranili. Väčšinou teda padáte dopredu na kolená. Takže milý Miško sa sem tam zapichol nosom do snehu. Niekedy frfotal, inokedy to bral športovo. Raz sa mi dokonca stalo, že sme sa na Remate spúšťali miernym briežkom v prašane. Mišo ma chytil za plece a kričí – Mamí neboj, ja ťa dlžím. Napokon sme to zapikovali , ale tak, že mi trvalo hodnú chvíľu, kým sme sa postavili, lebo keď ležíte dolu hlavou v hlbokom borivom snehu, pes vás neustále trhá opačným smerom chtivý do behu a vás ťahá 20kg na chrbte (15 kg Mišo + 5kg sedačka so vším všudy) nie je to zrovna sranda. Taktiež čo sa týka tréningu bežeckej techniky, či rýchlosti má tento variant mnohé nevýhody. Maťo dokáže celkom pekne korčuľovať aj s malým na chrbte. Ja nie. Nuž čo, pes aspoň musel v kuse ťahať, ja som mu nepomohla, skôr brzdila. Do väčších rýchlostí som si z dôvodu organizovaného padania netrúfla. Techniku som sa pokúšala brúsiť krúžením po zasneženom futbalovom štadióne, kým sa Mišino hral so sniežikom uprostred. Okrem toho, že krúženie ma po pol hodine vrcholne nebavilo, malý ma neustále prerušoval taktickými pripomienkami ohľadom tréningu (bol akože môj tréner). Najlepšiu trénigovú metódu takzvaný variant SUPER sme objavili až koncom tejto zimy. Lepšie povedané, sme sa k nej dopracovali. Po tom , čo nechodil u nás v dedine detský vlek a mne sa nechcelo prácne ťahať Mišina hore dolu po svahu, zapriahla som mu jednoducho Dorotku. Bolo to veľmi efektívne a malému sa to zapáčilo. Preháňal sa potom po zasnežených dedinských cestách a spôsoboval riadny rozruch. Ke´d sa naučil vyberať zákruty a nevyvalil sa pri každej nerovnosti, začala som uvažovať, že by mohol zvládnuť zapriahnutie za mňa alebo Maťa a to by sme mohli ísť spolu s našimi torpédami jazdiť spolu. Beh s vlčiačkou Dorotou bol predsa len oveľa pomalší. Samozrejme, že sme ho na amortizér nepriväzovali, keby spadol v lyžiarkach a bol by povláčený nemuselo by sa to skončiť dobre. Inšpirovala som sa konským skijoringom, kde sa lyžiar iba drží takej paličky na lane. My sme paličku nahradili priviazanou látkovou hračkou, aby sa mu lano nevyšmykávalo. Vpodstate sa iba držal , a keď si nebol istý mohol sa kedykoľvek pustiť. A heuréka !!!! Tento posledný variant sa ukázal ako skutočne skvelý. Najprv ho testoval Maťo. Zapriahol si Spikea, dozadu Miša a vyrazili. Paráda, všetko klapalo. Mišino sa síce sem tam vyklopil, vtedy bolo potrebné pricúvať späť k nemu a frčalo sa ďalej. Bola som slobodná!!! Mohla som trénovať kedykoľvek som chcela . Stačilo vziať cestou z práce Mišina zo škôlky, presvedčiť ho, že nebudeme pozerať telku a vyšľapať s ním kopec za našou záhradou.. To sme už boli presťahovaní z Prievidze na dedinu, kde sa dalo po rozľahlých lúkach lietať kade tade. A keď sa sneh jemne natopil a potom primrzol vznikla navrchu perfektná škrupina, po ktorej sa báječne jazdilo. Samozrejme vyliepať sa vrchné lúky so zapriahnutým Mišinom bola makačka, hoci nás Bike riadne ťahal, ale bola to paráda. A úplne super bolo prebehnúť sa osmičkovú trať po pretekoch spolu s Mišinom.
Ako vidíte , my ženy to niekedy nemáme jednoduché, najmä ak máme deti a musíme riešiť kadejaké prozaické problémy. Viem, že ani ja by som to celkom sama nezvládla. Som veľmi rada, že mi Maťo pomáha , preto že nie vždy je to v manželstve také samozrejmé a som tiež vďačná všetkým, ktorí nám kedy strážili malého a umožnili nám tak obom pretekať a vychutnať si tento bohovský zážitok. Plánujem do budúcnosti aj ďalšie deti, našťastie doba ide dopredu a na trhu sa objavili špeciálne vozíčky – malé prívesy za bicykel, ktoré sa dajú zapriahnuť aj za bežca, prípadne prerobiť na zimnú verziu a zapriahnuť za bežkára. Takže v budúcnosti si niečo podobné určite zoženiem a nebudem musieť šaškovať s kadejakými variantmi :).
Hana Bendová
|
|
|
| |
|
