| Názory a komentáre: B.S. : Môj pohľad späť
|
Kongres SZPZ, ktorý prebehol tento víkend na Drozdove, voľbou nových orgánov ukončil trojročnú, takmer „historickú“ etapu formovania života okolo pretekajúcich psov na Slovensku. Termín historická používam v súvislosti so skutočnosťou, že sa diali a udiali zmeny a že spôsob vnútorného života zväzu sa preladil na úplne inú úroveň.
Prezídium SZPZ v roku 2003 začínalo s neblahým dedičstvom. Na strane jednej s ohrdnutým bývalým prezidentom zväzu, ktorý začal reprezentovať asociáciu čistých, a to takým spôsobom, že nepovažoval za potrebné sa zúčastniť ani jedného zasadnutia a rozhodovania o veciach podstatných. Na strane druhej s prezidentom asociácie otvorených, ktorý naopak hovoril hlasno a často, smola, že len za seba, a hlavne pre seba.
Tandem prezidenta a viceprezidenta zväzu mal teda ťažkú úlohu, túto nesúrodú skupinu ľudí koordinovať a doviesť k zhode a spolupráci. A hlavne tak, aby radový musher nič negatívne nepocítil. Mišo Kuvik sa orientoval viac navonok, chodil po Slovensku a s veselým úsmevom šíril zvesti, že v slovenskom mushingu všetko funguje ďalej, a peniažky sa môžu od ministerstva a sponzorov kotúlať bez problémov.
Ja som sa zameral viac na vnútorný život zväzu, a s trpkým úsmevom dúchal do ohníčka, aby úplne nezakapal. Aby to, čo bolo dobré, ďalej napredovalo, a zmeny, ktoré si vynútili sami musheri vo voľbách v 2003, sa pomaly zaniesli do života slovenského mushingu.
Tu treba povedať, že vo veľkej miere na tom, že zväz našiel svoju tvár a mohol ďalej pracovať, majú veľkú zásluhu Martin Závatzký, Jano Martinka a Palo Toma. Po počiatočnom šoku sa otriasli a priniesli potrebnú kontinuitu v práci. Martin Závatzký sa stal staronovým prezidentom asociácie čistých a garantoval požadovaný pokoj a kvalitu zo strany SAJPSP.
Šťastný blesk z asociácie otvorených postavil do čela SAŠPZ Mira Pažúra, ktorý previedol v asociácii rázne poupratovanie a konsolidáciu.
Pracovať v takomto teame na sklonku volebného obdobia už bola radosť a pasia. Vecné argumenty na prezídiách, poznatok, že finančné zdroje sú obmedzené, a že rozhodnutia vždy oživia aké-také skupinky nespokojencov, ale tieto rozhodnutia musia mať vlastnú tvár, viedli k nájdeniu spoločnej zhody vo všetkých sférach zväzového života.
Vystúpiť z takéhoto vlaku sa už dá. Pretože v pohode môže človek stáť na peróne a pozerať, ako odchádza správnym smerom a vedený správnymi ľuďmi.
Nakoniec dlho si na peróne nepostojím, posúvam sa len o jeden ďalej. Musher Klub Lučenec je už veľké dieťa a potrebuje toho stále viac. Práve poznanie z minulých rokov, aké nezdravé následky má spájanie „starostlivosti“ o klub a o zväz dokopy, ma priviedlo k tomuto rozhodnutiu.
Aby som sa vám aj v ďaľších sezónach mohol pozrieť priamo do očí.
Braňo Slaný
|
|
|
| |
|
