| Názory a komentáre: Majstrovstvá Európy off snow 2007 Kcynia 27. - 28. 10.2007
|
Ani tento rok sme si nenechali utiecť príležitosť zmerať naše sily a sily našich psov na Majstrovstvách Európy off snow. Tento rok sa konali v poľskej Kcynii a my sme sa vybrali v trošku menšej zostave ako po minulé roky. Nechýbali medailisti z minulého roku Jaro a Dávid Jakubašekovci, Ivan Puškár, Miro Pažúr a samozrejme naša trojčlenná rodina. Maťo sa okrem svojej tradičnej disciplíny – bikejoring zúčastňoval s našim mladým psom aj canicrossu – viacmenej skúšobne. Chalanov čakalo tiež zopár zmien, najmä, čo sa týka psov – Dávid a Ivan nastúpili s Hošovými psami - Suuntom a Lenym. Výpravu dopĺňali nepretekajúci členovia – Ľubo Šrámek, ktorý nemohol súťažiť kvôli zraneniu a pomocník Fero Hybeľ.
Keď sme sa po celonočnom cestovaní doobeda objavili v Kcynii, bolo nám jasné, že terén na pretekanie bude skvelý. Trať sa nachádzala v lesíku medzi poliami, bol rovná ako placka, tým pádom aj dosť rýchla. Iba miestami ju spomaľoval pieskový podklad. Jej dĺžky sa podľa kategórii delili na 3km, 6km a 8km.Celý pretek odštartoval slávnostný pochod národov centrom mesta zakončený kultúrnym programom a príhovormi. Potom sme už uťahaní ako kone išli spať na asi 15 km vzdialené gazdovstvo. Toto bola možno jediná nevýhoda – ubytovanie. Bývali sme roztrúsení po okolitých gazdovstvách, čo bolo síce celkom zaujímavé, ale pri premiestňovaní dosť nepraktické. My konkrétne sme bývali na gazdovstve jednej žoviálnej rodiny, priamo u nich doma a musím povedať, že s nimi bola ohromná zábava. Najmä keď sa u nich konala rodinná oslava, alebo , keď sa večer vybrali dohľadávať strelenú divú sviňu. Prvý deň pretekov sa začal pomerne hekticky. Mne osobne bohužiaľ vyšiel práve na tento deň tzv. blondínovský deň. Pre tých, ktorí nevedia o čo ide, je to deň, kedy si stojíte na vedení a robíte rôzne nepochopiteľné veci. Napr. odbočíte na úplne jasne značenej trati a nadbehnete si kilometer po okolitej krajine. Nuž čo. Našťastie ostatným sa v celku darilo. Konkurencia bola opäť dosť silná, medzi favoritov patrili hlavne Nóri. Povestných českých záprahov bolo tento rok menej, ale aj tak ich výprava zaznamenala úspechy. Prvý deň sme zakončili na musheráku, ktorý sa konal v neďalekom kaštieliku. Jeho súčasťou bola ja módna prehliadka, kultúrny program a súťaž o najsympatickejšiu musherku, ktorú som ten deň (ako správna blondína a najmä vďaka riadnej podpore našich českým kámošov) vyhrala. Dostala som najväčší pohár, aký vôbec existuje a chalani sa mi smiali, že koľko oni makajú, ale taký veľký pohár ešte nevyhrali. Ako veľké hviezdy sme spravili rozhovory do telky..Druhý deň pretekov sa menil čas, takže sme si mohli pospať (bohužiaľ sme to veľmi nevyužili, lebo sme na to zabudli). Ani po druhom kole sa výsledky pretekov pre našu výpravu podstatne nezmenili: Jaro a Dávid – zlatá medaila, Ivan – strieborná, Miro obsadil 7. a Maťo 8. miesto. Aj druhý deň pretekov bol pre nás pomerne rušný. Postarala sa o to najmä dopingová kontrola. Vybrali na ňu Maťa a Jara, teda lepšie povedané – ich psov. Okrem nekonečného vypĺňania formulárov, bolo potrebné špeciálnym sterilným spôsobom odobrať psovi moč, potom ho preniesť a poprelievať do kadejakých fľaštičiek. Pritom dbať, aby nedošlo ku kontaminácii, alebo aby pes pohárik neskopol nohou. Bolo potrebné odobrať dosť veľké množstvo moču, čo tesne po dobehnutí nebolo možné a tak sme napájali a čakali a čakali.... A popritom sa chalani pripravovali na najadrenalínovejšiu disciplínu dňa štafetu. Táto disciplína má fakt grády, je divácky veľmi atraktívna a čudujem sa, že ju na spestrenie nezaraďujú aj na menšie miestne preteky – so svojimi lídermi by sa mohli prebehnúť aj tí musheri, ktorí sa iba vezú a užili by si tak kopec zábavy. Tentokrát bežali v štafete Maťo, Ivan a Dávid. Držali sa veľmi dobre a jediným problémom, ktorý znemožnil triu získať zlato, bolo nešťastné napájanie psov pre dopingovú kontrolu, lebo väčšina materiálu určeného na preskúmanie ostala na trati a jeho vypúšťanie spôsobilo nutné straty (konkrétne presne 3 sekundy). Myslím však, že stihnúť počas behu vyvenčiť psa a popri tom vyhrať striebro nie je zlé. Väčšiu smolu mala skupinka pretekárov , ktorá omylom odbočila na inú trať (asi mali tiež blondínovský deň) a do cieľa dobehla s riadnym oneskorením. Stali sa tak držiteľmi ceny za najväčší pech. Myslím, že tieto preteky dali celej výprave riadne zabrať. Večer sme stihli u našich domácich ešte kuknúť v telke kúsok reportáže o pretekoch a potom sme už rušali domov. Všetkých, ktorí majú záujem vychutnať trošku z tej skvelej atmosféry pozývam na stránku http://www.ec2007.mushing.pl, pozrieť si okrem výsledkov aj fotečky z pretekov.
|
|
|
| |
|
