| Názory a komentáre: Po jeseni pred zimou
|
Mikulášsky pretek tento víkend ako tradične urobil predel medzi zablatenou jeseňou a bielou zimou. Potvrdil opäť to, čo si myslíme, že už dávno vieme. Že jesenné preteky nie sú to pravé orechové (snáď až na canikrosárov). Že napriek tomu túžba stretnúť sa po lete s priateľmi a zapriahnuť psy skôr ako padne prvá vločka je ešte stále enormná. A že Humenné je fakt ďaleko. Ale je to v skutočnosti naozaj tak?
Začnem od konca. Humenné je ďaleko. Ale keď nasčítam všetky bónusy pre účastníkov, ktorými tu organizátori rozmaznávajú musherov a pomocníkov počas troch dní, cez zimu je treba najazdiť kilometrov mnohonásobne viac a minimálne na tri štyri preteky, aby sa človek vôbec niečoho takého v súčte dožil. Milé drobnosti, hodnotné pozornosti, tombola pre musherov, skvelé ceny a vskutku veľkolepý musherák – množstvo sponzorov na akcii, a predsa má musher pocit, že tu nie je do počtu, ale že tu ide hlavne o neho. Pre mňa je teda Humenné nie najvzdialenejšie ale najbližšie.
A nič na tom nezmení ani bahenný kúpeľ. Keď je blato v Humennom, je aj v Bystrici, aj pri Trnave. Nie sme predsa bábovičky. Keď si všetci povieme, že doma mám lepšie podmienky na tréning, tak môžeme všetci sedieť doma a na spoločné stretávanie sa zabudnúť. Zabúdame však aj na podstatnú vec. Že táto naša komunita, tento ohrozený druh, má len nás a nikoho iného. Ak nebudeme mať záujem chodiť na preteky, budú chladnúť aj citové väzby organizátorov a vysýchať blahodárne pramene sponzorov. A to platí pre všetky preteky bez výnimky.
Túto zimu vchádza v platnosť významná novinka pri pretekoch na snehu. V prípade nedostatku snehu sa preteky nebudú rušiť a prekladať, pôjdu sa na kárach. Takže je najvyšší čas tento fakt vstrebať. Vylepšiť káry a mať ich stále v zálohe. Každý nový organizátor sa na nás svedomite pripravuje. Túto sezónu sa predstavíme v regiónoch, kde sme ešte neboli. Nesklamme nadšencov, ktorí nám vytvárajú podmienky na naše stretávanie sa, strohým konštatovaním: „je to ďaleko a ešte na kárach...“
V opačnom prípade nám zostáva len sedieť doma za pecou a čakaním na biele vločky prefrflať aj tých posledných pár chladných týždňov, ktoré nám pre našich miláčikov nadelila tak nespravodlivo matička príroda.
|
|
|
| |
|
