Snáď mi to slovenčina odpustí, ale zámerne nepoužívam spisovný termín vozíkové preteky, pretože mi to silne evokuje vozíčkové preteky, a to je o niečom inom. Nakoniec bude musieť aj slovenčina pripustiť, že existujú musheri, a nie psovodi, alebo dokonca pohoniči psov.
Minulá sezóna – rok nula.
Rokom nula sa označuje niečo, čo práve začína, a očakávame, že to bude ďalej zdarne napredovať.
Mám však pocit, že je to príznačné pomenovanie aj pre minuloročnú károvú sezónu, ktorá sa na Slovensku dostala do bodu nula.
Bol usporiadaný len jeden jediný pretek. A naň sa dostavilo len jedenásť (!) tímov, vrátane kanikrosárov.
Obrovské sklamanie pre snaživých organizátorov, obrovské sklamanie pre zúčastnených musherov. Ideálne podmienky pre pretek, ako vždy na Remate, zabezpečená kapela na večerný musherabend však v určitých chvíľach bola oproti účastníkom v početnej prevahe.
Prečo?
Tých príčin je viac. Ako naznačuje aj malá anketka, jednou z nich je napríklad snaha nenarúšať si tréningový cyklus na jeseň stresujúcimi pretekami. Zvlášť, keď je to umocnené vplyvom počasia aj nebezpečnou traťou, hroziacou zraneniami psom alebo musherom.
Ďalšou príčinou môže byť zlé technické vybavenie. Nevyhovujúca trojkolka alebo štvorkolka. Najmä, keď je už štvorkolka pre kategórie B a vyššie povinná, jej absencia sa stane pre mnohých neprekonateľnou prekážkou účasti na pretekoch.
A to už trochu súvisí s hlavným problémom, a to je jednoznačne nedostatok financií. Aj keď je pretek optimálne umiestnený v strede Slovenska, cesta naň dačo stojí. K tomu ubytovanie, prestravovanie sa a zaplatenie si štartovného. Taký jednoduchý slovenský pretek účastníka na tie dve tisícky vyjde. A to už dosť ľudí zvažuje, či na to má.
Ako ďalej?
Zísť sa po lete na začiatku novej sezóny je pre musherov tak trochu sviatok. Také malé pomaturitné stretnutie. Za ten polrok, od skončenia zimy, sa v živote človeka a jeho svorky dosť udeje, a vždy sme na seba zvedaví, čo sa u koho zmenilo.
Je to taký malý test pred hlavnou sezónou, ako na tom sme. Ale nejde tu o výsledky, nemá ešte nikto riadne natrénované.
Ide o to, zísť sa. Porozprávať. Posedieť. Zahájiť sezónu. Toto by mohol finančne podporiť aj zväz dotovaním úvodných pretekov sezóny.
Ale hlavne si musíme povedať my, musheri, že ideme.
Alebo potom radšej zostaňme doma a netrápme zbytočne organizátorov stratami, divákov rozčarovaním a tých pár nadšencov, čo sa zúčastnili, nechuťou voči takýmto akciám.
Potom si žiadne preteky nezaslúžime.
|
