Dnes by som sa s vami rada podelila s dojmami z Majstrovstiev Európy na suchu, ktoré organizovala ESDRA v dňoch 11. až 13. 11. 2005 v českom Belči nad Orlicí. Na úvod musím povedať, že to boli naozaj skvele zorganizované preteky s fantastickou atmosférou a vcelku dobrými podmienkami pre pretekárov. Do Belče dorazila naša výprava v piatok krátko popoludní. Hneď od začiatku sme mali veľmi dobrý pocit s organizácie – veterinu robili prakticky pri vstupe, takže nám odpadli problémy s hľadaním veterinára. Stake outy pripravené vopred, riadne ohradené a označené - takže žiadne chaosy. Po rýchlom ubytovaní (cca 150m od štartu aj od stake outov) sme boli autobusmi prevážaní do mestečka, kde sa konalo slávnostné otvorenie Majstrovstiev. To, že Česi majú skutočne veľký zmysel pre show sa potvrdilo aj tu . Uvítanie pretekárov bolo skutočne veľkolepé. Sprievod so zástavami, horiacimi fakľami, prechádzal námestím, na čele so záprahmi, kovbojom aj maskotom psom Bonom. Všetko perfektne komentované moderátorom, ktorý veľmi živo a vtipne sprevádzal celými pretekmi. Ceremoniál bol ukončený magickým ohňostrojom a hudbou. Večer pokračoval veľkým rautom a recepciou priamo v kempe.
V sobotu sa prvé kolo pretekov začínalo o 10 hod a poslední pretekári štartovali po druhej. Počasie nám však vyšlo v ústrety. Bolo sucho, pod mrakom a mierne chladivo – takže žiadne „vedro“. Trať bola úžasná. Rovinatá, mäkká – mne osobne to veľmi pripomínalo naše Záhorie, až na to, že okrem borovíc, tam bolo aj dosť smrekov. Keďže išlo o rovinu , trať bola naozaj dosť rýchla a jedinými záludnosťami boli pravouhlé zákruty a miestami veľmi mäkký, sypký, pieskový podklad, ktorý sa trochu boril. Konkurencia bola naozaj veľká. Okrem fenomenálnych Čechov, ktorí tu mali naozaj veľké zastúpenie, nechýbali rovnako fenomenálni Nóri, tiež Švédi, Rusi, Maďari, Švajčiari, Francúzi, Dáni. Večer sme mali možnosť vidieť naše výkony počas premietania na veľkoplošnú obrazovku v spoločenskej miestnosti.
Na druhý deň sa pokračovalo už od deviatej, s tým, že popoludní sa bežala ukážková štafeta, v ktorej sme mali hneď dve horúce želiezka. Bohužiaľ, zranenie a taktická chyba pretekárov zmarili naše nádeje. Napriek tomu sa nám podarilo získať zopár vzácnych kovov. Prvé striebro pre nás vybojoval Miro Pažúr v kategórii záprahy 8 psov. O druhé striebro sa zaslúžil Jano Hošek, ktorý s Lenym a so svojim novým psom Suntom zažil v kategórii scooter 2 úžasný come back a podarilo sa mu zdolať aj svoj dlhoročný vzor Lenu Boysen Hillestad. Bronzovou medailou prispel do zbierky aj Jaro Jakubašek v kategórii canicross muži. Počas vyhodnotenia zaznievala najčastejšie česká a nórska hymna ale mali sme to potešenie vypočuť si aj slovenskú hymnu a to vďaka úžasnému výkonu Dávida Jakubašeka v kategórii canicross juniori. Dobré výkony podali aj ostatní pretekári, ktorým častokrát chýbalo len málo, aby siahli na medailové pozície – tu sú : František Hybeľ – 4. miesto - záprahy 8 psov, Brigita Albertová – 4. miesto canicross ženy, Peter Behúň – 4. miesto canicross muži, Martin Benda – 8. miesto bikejoring muži, Hana Bendová – 9. miesto canicross ženy.
V súvislosti s tým, že sa tu viedli debaty, aké rýchlosti sa môžu dosahovať , by som rada uviedla ako takú pikošku, že najvyššiu rýchlosť celých pretekov dosiahol mladý švédsky pretekár Juhlin Robin, ktorý prešiel trať s dĺžkou 5,6 km priemernou rýchlosťou 34,403 km/h. Iste by bolo zaujímavé vedieť, aké boli najvyššie dosiahnuté rýchlosti, ale to sa bohužiaľ nikde nepíše. :-).
Nedá mi nespomenúť ešte jednu vec, ktorá sa môže dotýkať všetkých pretekárov, ktorí pretekajú na veľkých medzinárodných súťažiach a tou sú dopingové testy. Mohli sme ich zažiť priamo, pri odbere krvných vzoriek Jarovho Scottyho. Keďže som počas pretekov mala možnosť „hodiť reč“ s veterinárom ESDRA, ktorý tieto testy vykonával dozvedela som sa zopár zaujímavých vecí, ktoré by pretekárov mohli zaujímať. Nie som síce nijako fundovaná na túto problematiku a iste by si vyžiadala viac priestoru, ale posnažím sa sprostredkovať vám aspoň to, čo mi povedal on. Veľmi dôležitý je najmä fakt, že ak ošetríte vášho psa pred alebo počas pretekov, akýmkoľvek liečivom, je tu riziko, že môže obsahovať zakázané látky a vy si svojou nevedomosťou spôsobíte dičtanc najmenej na dva roky. Mnohí pretekári totiž vôbec netušia, že problémom môže byť liečivá masť na labku, alebo kvapky do očí, ktoré podajú svojmu psovi trebárs aj tri dni pred pretekom. Preto je veľmi dôležité konzultovať podanie akýchkoľvek medikamentov nielen s veterinárom, ale aj s pravidlami konkrétnej organizácie (v našom prípade ESDRA). Tieto sa môžu neustále meniť, preto je potrebné ich neustále kontrolovať a byť v kontakte s vašim teamleaderom. Preto aj nevinná mastička na tlmenie bolesti, či liečenie zápalu môže byť veľmi zradná. V prípade, ak ste svojmu psovi museli niečo takéto podať, je potrebné mať to písomne zdokumentované od vášho veterinára a v zapečatenej obálke odovzdať pred pretekami. Jedná sa o látky, ktoré sú uvedené v pravidlách ESDRA – avšak len v skupinách – takže tam nemáte spomenuté konkrétne substancie, ktoré sú zakázané. Prejdite si preto každé podávané liečivo s vašim veterinárom, avšak spoločne so zoznamom zakázaných látok ESDRA (sú na internetovej stránke ESDRA zatiaľ iba v angličtine)– veterinárovi sa totiž niektoré liečivá môžu javiť ako neškodné.
Skúšku na doping vám môžu vykonať kdekoľvek a kedykoľvek, čiže pred pretekom, po preteku aj u vás doma. Rozhodnutie, či vezmú moč, alebo krv a odkiaľ ju vezmú závisí od nich a vy ste povinní im túto skúšku umožniť. Je dôležité, aby ste mali pri sebe niekoho, kto hovorí anglicky (v prípade, že nehovoríte), aby ste boli schopní počúvať pokyny a rozumeli tiež, čo podpisujete.
Toto je len zopár tipov. Ako vravím, táto téma patrí odborníkovi a verím, že sa na týchto stránkach s jej podrobnejším objasnením ešte stretneme.
Na záver chcem ešte raz poďakovať českým organizátorom za skvelo zvládnutý pretek a zablahoželať našim úspešným reprezentantom.
|
