Máme za sebou Majstrovstvá Európy ESDRA off snow 2006, ktoré sa konali 11. – 12. novembra v maďarskom Bakonybel. Našej reprezentácii sa opäť podarilo uloviť zopár vzácnych kovov. Hoci tento rok bola konkurencia naozaj tvrdá, súboje vyrovnané a pri troške šťastia mohli vystúpiť na stupienky aj viacerí, ktorých od bronzu delili skutočne iba sekundy. Našu krajinu reprezentovali na pretekoch nasledovní pretekári: Dávid Jakubašek – Scotty – canicross juniori, Jaro Jakubašek - Dino – canicross muži, Brigita Albertová – Zora – canicross ženy, Hana Bendová – Bike - canicross ženy, Martin Benda – Spike – bikejoring muži, Lubo Šrámek – Snok – bikejoring muži, Jano Hošek – Leny a Sunto – Scooter 2, Miro Pažúr – 8- záprah, Fero Hibeľ – 8-záprah.
Do Bakonybelu, ktorý sa nachádza neďaleko Balatonu sme dorazili v piatok popoludní. Priznám sa, čakali sme úplnú rovinu a boli sme príjemne prekvapení prekrásnou mierne zvlnenou krajinou. Bakonybel je veľmi malebná dedinka, ľudia sú veľmi milí a pohostinní. Všetko prebiehalo v pohode, jediným problémom bolo dosť blatisté miesto na stake outy, ale dalo sa to zvládnuť. ME off snow sa začali slávnostným sprievodom s fakľami. Tento vyvrcholil oficiálnym otvorením a programom, ktorý sa niesol v maďarskom duchu. Mali sme možnosť vidieť ukážky tréningu tradičných maďarských pastierskych psov. Pred zotmením sme ešte stihli pozrieť trať. Bola rôzna podľa kategórií. Najkratšia pre juniorov merala 3,7 km. Bežecká , skútrová a 4-záprahová mala 5,9 km a bicyklová a 8-záprahová 7,8 km. Po úvodnom stúpaní sa tiahla cez mierne zvlnené polia, kde to bolo úplne fantastické, široké a hladké a aj po výdatnom daždi pomerne suché. V druhej polovici zbiehala trať do doliny, kde už bola značne mokrá a väčšinou dosť blatistá, čo sa odrazilo aj na novom imidži „prichádzajuvšich“ pretekárov, ktorí vyzerali ako keksíky máčané v čokoláde. Trať bola pomerne rýchla, bez nejakých šikmín, prudkých zákrut, či iných zákerností. Nebyť toho blata (za čo organizátori samozrejme nemohli) bolo by to úplne tip-top. Celá trať bola navyše vysypaná niečím podobným piesku (neviem si predstaviť, čo to stálo peňazí) a riadne uvalcovaná. Piesok robil trošku problémy hlavne cyklistom, lebo sa v podobe blata dostával do ozubených koliesok prevodov, kde sa zadrhával a ku koncu trate prehadzovačky jednoducho nefungovali. Takže to bolo hlavne o psoch. Tí naši si počínali dobre. Konkurencia bola dosť tvrdá. Prvým stupienkom tradične kraľovali Nóri a Česi, ktorým sme v niektorých kategóriách úspešne sekundovali aj my. Konkrétne sa to podarilo Jarovi Jakubašekovi, ktorý získal striebro a od zlata ho delilo iba 10 sekúnd. Podobný kov si odniesol aj jeho syn Dávid . Bronz vybojovala Brigita Albertová. Tento rok priniesol našej výprave aj nejaké zemiakové medaily. Prvá sa ušla Maťovi Bendovi. Rozhodovali sekundy a po prvom dni boli rozdiely medzi prvými šiestimi naozaj minimálne. Pri takýchto malých rozdieloch sa poradie na druhý deň môže dramaticky zmeniť a významnú úlohu zohrá každučký detail. Druhý deň mal Maťo druhý najlepší čas, ale na dosiahnutie bronzu stále chýbalo 6 sekúnd. Napriek tomu sa mu podarilo za sebou nechať pretekárov mnohých zvučných mien. Podobnú smolu mal Jano Hošek, aj v jeho prípade zohrali úlohy sekundy. Minuloročný úspech si bohužiaľ nezopakoval ani Miro Pažúr, ktorý napriek skvelým časom skončil 5. a napokon tu máme miesta ostatných pretekárov: Hana Bendová - 6. miesto, Fero Hibeľ – 7. miesto, Lubo Šrámek 13. miesto.
Vyvrcholením pretekov bola štafeta národov, ktorá býva divácky veľmi atraktívna a riadne adrenalínová. Je dĺžka bola 3 x 2,3 km. Hromadný štart dá zabrať všetkým a veľkú úlohu zohráva psychika psov. Tiež väčšina bežcov je po dvoch dňoch behu riadne unavená. Avšak každý ide na doraz. Slovensko postavilo hneď dva tými: Martin, Dávid a Jaro za prvý tým a Lubo, Jano a Brigita za druhý tým. Súboj bol veľmi napínavý a dramatický a naše tými sa nestratili. Prvý spomínaný tým to úspešne dotiahol na striebro, druhý tým sa umiestnil na 5. mieste.
Rada by som tiež spomenula a poďakovala všetkým pomocníkom, ktorí nás sprevádzali tu sú: Lenka a Vanda Hošekové, Petra Hvozdenská, Fero Hibel ml., náš super tlmočník z maďarčiny Ernest Gánoczy a maskot Miško Benda.
ME v Bakonybel boli pre nás úspešné. Počas celých pretekov bolo cítiť, že organizátori sa skutočne snažili a, že si dali záležať. Bolo veľmi príjemné postretať starých známych aj z iných krajín a celkovo sme z pretekov mali veľmi dobrý pocit. Na záver sa ešte vrátim k štafete. Väčšina pretekárov na Slovensku pravdepodobne nemala možnosť zažiť niečo také vzrušujúce ako takýto priamy súboj a dokonca týmový. Možno by sa naši organizátori pretekov mohli inšpirovať. Je to divácky ohromne atraktívne a pomôže vyplniť čas do vyhlásenia výsledkov. Nemôžem si pomôcť , ale vždy ma v tejto súvislosti napadne slávny Králický okruh, kde bojovali vždy dva záprahy bok po boku. A bolo to ohromné „vzrúšo“ .
|
