Tak je to tu. Po druhom canicrosse z Jakloviec a správe, že preteky vo Veľkých Uherciach sa nepobežia, môžeme zaknihovať ďaľšiu „úspešnú“ jesennú sezónu na Slovensku. Dva canikrossy a nič viac. Dovidenia v polovici januára. Mizéria.
Schválne nezahŕňam do počtu (vydarené) kárové preteky v Mošovciach, ktoré Slovenský zväz psích záprahov ignoroval, aby sme dostali celkový obraz o začiatku súťažnej sezóny 2002/2003 na Slovensku.
Myslím si, a preto bijem na poplach, že jesenná príprava súťažných teamov, ktoré sa najlepšie ukážu v atmosfére živých pretekov, je na Slovensku hlboko podceňovaná.
Musíme si uvedomiť, že stretnúť sa prvý krát skoro v polovici januára, je neskoro!
Neskoro pre musherov, ktorí pripriahajú nových mladých psov, po letnej prestávke skúšajú nové finesy a pretek, to je predsa len niečo iné ako tréning.
Neskoro pre funkcionárov, ktorí sledujú najlepšie behajúce teamy, aby mohli poslať von to, čo nás bude najlepšie reprezentovať.
A môže byť neskoro pre nás všetkých, ak nám zas matička príroda nenadelí snehu, a kým sa zobzeráme, bude február.
Kým v Čechách idú opačným smerom a tohto roku usporiadali prvý krát kárové preteky aj ako majstrovský pretek (nehovoriac o množstve iných pretekov a účastníkov na nich), my sme zase nabrali akýsi „východný“ smer. Jeseň neexistuje. A načo aj.
Je to obrovská chyba.
A pomaly si nás to nájde.
Ak nebudú mať naši musheri možnosť stretávať sa v priamych súbojoch doma na pretekoch a tu zoceľovať svoje teamy, zmení sa Slovensko na krajinu legionárov, brázdiacich európske, najmä české kolbištia (to v lepšom prípade), alebo slovenský mushing pomaly odumrie.
Aby to druhé miesto našej reprezentácie v hodnotení krajín z tohtoročných Majstrovstiev Európy na Donovaloch nebolo nakoniec už len labuťou piesňou...
|
