Onedlho sa uskutoční Kongres Zväzu ako najvyšší orgán, ktorý riadi činnosť slovenského mushingu. Z rôznych diskusných príspevkov a komentárov počas roka som mal pocit, že nie všetci musheri majú konkrétnu predstavu o funkciách a organizácii práce v SZPZ a „funkcionár“ sa pomaly stáva hanlivou nálepkou. Myslím, že by nebolo na škodu niektoré veci bližšie vysvetliť.
Momentálne sa Prezídium zväzu skladá z päťky ľudí, ktorá ma hlasovacie právo plus prezidenta, ktorý hlasuje v prípade rovnosti hlasov. Z minulosti stále pretrváva striktné delenie na čistých a otvorených. V prezídiu sú teda členmi: prezident a predseda ŠTK SAJPSP, prezident a predseda ŠTK SAŠPZ. Päticu uzatvára viceprezident zväzu. Viceprezident a prezident sú teda mimo asociácií a snažia sa hľadať rovnováhu v prideľovaní financií a podpore činnosti oboch asociácií. Bohužiaľ aj veľa prezídií sa mení len na súperenie týchto 2 asociácií, a hlavný leitmotív prezídia, koordinovanie a strategické plánovanie činnosti zväzu, teda celého slovenského mushingu, ide do ústrania. Ak je ovšem s kým súperiť, pretože, ak sa na prezídium zväzu nedostaví celá reprezentácia jednej asociácie, zástupcovia druhej asociácii rozhodujú o všetkom. Prí účasti troch ľudí je prezídium uznášania schopné a dvaja ľudia sú nadpolovičná väčšina.
Asociácie sú vysoko autonómne a sami si nominujú pretekárov na ME, MS, komunikujú so svojimi medzinárodnými organizáciami a ďalej rozdeľujú od zväzu pridelené financie. To všetko ide mimo zväzu.
Nakoniec kto vlastne zväz je? V takomto ponímaní len dvaja ľudia: Kuvik a Slaný, čo je na tímovú spoluprácu žalostne málo. Je to málo na kvalitnejšiu propagáciu mushingu ako celku, jednanie so sponzormi, prácu s médiami a organizovanie zväzového života. Mne osobne nevyhovuje, že som od novembra 2003 nevidel ani na jednom zasadnutí prezidenta SAJPSP, že asociácie vnímajú zväz ako nutné zlo, kde sa musia len naťahovať o peniaze.
Myslím si, že na slovenské pomery (91 aktívnych musherov a celkove asi 250 členov) päťka alebo sedmička ľudí musí krásne takéto športové odvetvie ukočírovať. Chce to však tím ľudí, ktorí sa môžu na seba vzájomne spoľahnúť, rozdeliť si úlohy a ťahať za jeden povraz.
Vidím teda len 2 alternatívy:
1. Alternatíva prvá: Silný zväz
- štrukturovať prezídium 7 členov + prezident nasledovne: prezident, viceprezident, riaditeľ pre šprinty, riaditeľ pre mid+longy, riaditeľ pre škandinávske disciplíny, veterinár, zástupca pre FISTC, zástupca pre ESDRA
- pod zväz preniesť nominácie
- zriadiť jedinú ŠTK pre nominácie na MS, ME v zložení: riaditeľ pre šprinty, riaditeľ pre mid+longy, riaditeľ pre škandinávske disciplíny, zástupca pre FISTC, zástupca pre ESDRA
- na asociáciách zostane ťažisko činnosti venovať sa tomu, čím sú špecifické (napr. jednanie so svojimi medzinárodnými organizáciami, SAJPSP čistote psov atď.)
výhody: zefektívnenie činnosti (slovenský mushing bude riadiť jedna skupina ľudí a nie tri), adresnejšie rozdelenie peňazí a ušetrenie (miesto troch agend jedna), nominácie podľa aktuálnej výkonnosti a nie proporcionality čistí-otvorení
- nevýhody: menšie pravomoci asociácií, možný pocit, že je niektorá skupina utláčaná
2. Alternatíva druhá: Silné asociácie
- jeden krát do roka na kongrese odhlasovať percentuálny pomer rozdelenia peňazí na asociácie počas roka a nechať pracovať asociácie samostatne bez zasahovania zväzu.
- výhody: zamedzí sa „nevraživostiam“ čistí-otvorení, asociácie sa môžu samostatne profilovať a plniť svoje ciele
- nevýhody: zväz nebude mať možnosť kontroly nad činnosťou asociácii, ktorú zastrešuje a za ktorú zodpovedá.
Toto sú moje súkromné názory po skúsenostiach, ktoré mám. Ak vyvolajú diskusiu, slušnosť poteší. Ja osobne som hovoril len o funkciách a mechanizmoch bez viazanosti na konkrétnych ľudí. A budúci rok, po skončení volebného obdobia, už žiadnu ďalšiu funkciu v slovenskom mushingu zastávať nehodlám.
|
