Sibírsky husky

Bol vyšľachtený kmeňom Čukčov v severo – východnej Ázii ako záprahový pes na ťahanie saní. V 19. storočí sa spolu s ruskými lovcami kožušín dostal do Severnej Ameriky. Do Európy boli prvé husky importované na rozhraní 50. rokov. Aj keď je menší ako ostatné ťažné plemená, je rýchly, silný a vytrvalý.

Je to nezávislé, tvrdohlavé plemeno, nabité energiou. Výchova musí byť trpezlivá a hlavne dôsledná. Má silný lovecký pud, preto môže byť vonku málokedy pustený z vodítka a tiež preto nie je vhodný k ostatným domácim zvieratám. Je charakteristický svojou severskou srsťou. Táto srsť je bezúdržbová a takmer sa nešpiní. Hustá podsada, ktorá ho v zime chráni pred silným mrazom 2krát do roka vypĺzne. Zvláštnosťou sú modré oči, alebo rozdielna farba očí.

Husky nevedia štekať, zato často zavíjajú a vydávajú rôzne zvuky, majitelia o nich hovoria, že rozprávajú.

Aljašský malamut

Najväčšie a najsilnejšie plemeno severských záprahových psov. Jeho meno pochádza od Eskimákov žijúcich pri ústi rieky Yukon na Aljaške, kde výraz Male označuje skupinu miestnych obyvateľov a Mut je názov osady. Teda malamut je pes patriaci Maleom z osady Mut. I keď jeho robustnosť môže cudzích zastrašiť, nie je strážny pes.

Malamut je určený pre vytrvalú a namáhavú prácu. Zo všetkých severanov je najväčší, je to skutočne mohutné zviera bežne vážiace 40 a viac kg. Je stavaný k tomu, aby podával silný a vytrvalý výkon, aby ťahal ťažké náklady na dlhšie vzdialenosti a všetky znaky psov tohto plemena vrátane povahových vlastností by mali odpovedať tomuto účelu. Dnes sa používa nie len k saňovým závodom aj k ťahaniu vozíkov na suchu, turistike, veľkých úspechov dosahuje aj v súťažiach ťahania záťaže – weight pulling. Aj keď na prvý pohľad je to kľudný, dôstojnosť vyžarujúci pes a k ľuďom má priateľský a pozitívny vzťah, vo vzťahu k iným psom môžu nastať problémy, pretože má sklony k dominancii a svoje postavenie si často vynucuje bitkou.

Samojed

Elegantný usmievavý arktický špic. Je obrazom krásy, ostražitosti, sily, čulosti a pôvabu. Pretože pochádza z arktických oblastí, jeho srsť neprepúšťa vodu. Tento pes nie je v záprahu taký silný ako malamut a ani taký rýchly ako husky, ale k jeho vzácnym vlastnostiam patrí pracovitosť, vytrvalosť a vernosť. Tento veľký biely pes má meno po etnickej skupine kočovných Nencov-staršie Samojedov, ktorí sa pred stáročiami presunuli z Iránskej Plošiny do severozápadnej Sibíri. Kríženie s inými plemenami bolo vylúčené a preto sa do dnešnej doby zachoval vo svojej pôvodnej podobe. Je považovaný za plemeno najviac podobné pôvodnému prehistorickému rašelinnému psovi.

Grónsky pes

Plemeno síce najmenej bežné a známe, ale zároveň najstaršie, najprírodnejšie, najmenej poznamenané chovateľskými zásahmi človeka. Podobne vyzerali ťažné psy starých Inuitov – veľmi pestrí, rôznych farieb a vzorov, zďaleka nie jednotnej veľkosti, srsť mali síce bohatú, ale nie dlhú, boli veľmi silní, nie však zavalití. A predovšetkým veľmi, veľmi pracovití a vytrvalí. To všetko si grónske psy uchovali do dnes. Od ostatných severských plemien ich odlišuje ich tvrdohlavosť, impulzívnosť, húževnatosť a razancia prejavov a tiež najvýraznejší svorkový pud. Pokiaľ sa neutvorí pevná hierarchia vo svorke, môže dochádzať aj k veľmi tvrdým konfliktom a strety medzi zvieratami sú na dennom poriadku. Akonáhle sa to však podarí, je grónsky pes ideálnym svorkovým psom. Mnohí majitelia tvrdia, že iba vo svorke a každodennou tvrdou prácou môže byť grónsky pes šťastný. Tieto zdanlivo jednoduché podmienky mu však v dnešnej dobe môže poskytnúť málokto.

Aljašský husky

Aljašský husky alebo “alaskán” je kríženec sibírskeho huskyho s iným plemenom (väčšinou s rýchlejším stavačom). Keďže sa jedná o kríženca, viac či menej pripomínajúceho svojich severských predkov s množstvom farebných, výškových, váhových a morfologických variácií, nie je to oficiálne plemeno a všetky psíky sú bez preukazu pôvodu, ktorý vydáva uznaným plemenám Medzinárodná kynologická federácia (FCI). Pretekári si však zapisujú všetky rodové línie a vedú si svoje “rodokmene”, aby si vedeli vybrať najlepšie šteňa do svojho závodného tímu.

Aljašské husky boli šľachtené mushermi a aktívnymi pretekármi. Cieľom bolo vyšľachtiť psa na psie záprahy, ktorý je rýchlejší ako sibírsky husky.
Alaskáni majú dlhšie nohy v pomere k telu ako sibírske husky, sú atletickejšie a majú kratšiu srsť (čo umožňuje psom behať aj pri vyšších teplotách bez prehriatia). Do chovu sú vyberané iba psy s veľkou až prehnanou chuťou behať a ťahať, častokrát na úkor iných schopností a vlastností psov.
Najväčšie uplatnenie nachádzajú na dlhých etapových pretekoch psích záprahov po celom svete, ako napríklad La Grande Odysée, Iditarod, Yukon Quest, a iné.

Európsky saňový pes

Európsky saňový pes (ESP) je medzi psími športovcami Formula 1. Nie je to uznané plemeno a tak tieto psíky môžu vyzerať rôzne. Najčastejšie sa však podobajú veľkému nemeckému stavačovi, v kohútiku dosahujú výšku okolo 70 cm. ESP pochádzajú z Nórska, kde pôvodne ťahali jedného bežkára či pulkára (pulka sú malé sánky na náklad, ktoré ťahá pes a bežkár je šnúrou pripnutý k pulke). V súčasnej dobe ESP závodia hlavne na šprintových tratiach v individuálnych disciplínach a v kategórii záprahov od 4 do 6 psov.

Európske saňové psy sú podstatne rýchlejšie ako čistokrvné saňové psy. Všeobecne platí, že za ESP sa dá označiť ťažný pes, ktorý má v sebe po predkoch viac ako 50% podiel nemeckého krátkosrstého stavača alebo pointra alebo kombináciu oboch. Zbytok tvorí aljašský husky (kríženec huskyho a iných plemien) alebo greyhound (potom sa ESP nazýva greyster).

Aký je ESP povahovo? Veľmi dobré, neagresívne psy s nadbytkom energie. Obvykle milujú deti a ostatné zvieratá. Ako klasickí domáci miláčikovia sú ale nepoužiteľní, bez pravidelného behania v záprahu sú nešťastní. Ale ak chcete rodinného psa, s ktorým sa poriadne prebehnete, tak je ESP ten pravý.