Tohtoročné Majstrovstvá sveta organizácie čistokrvných severských plemien WSA sa konali v doteraz neznámom stredisku v talianskom Vermigliu, pričom samotné preteky boli situované v bežkárskom stredisku (centro fondo), ktoré sa nachádzalo na úpätí známeho horského priesmyku Passo del Tonale, kde pravidelne prechádza niektorá z etáp cyklistických pretekov Giro´d Italia.

Po našom príchode sme zistili, že snehu je v Taliansku veľmi málo, úplne iné podmienky ako na Slovensku. Našťastie uvedené stredisko sa nachádzalo v studenej doline pri potoku, v nadmorskej výške 1200 až 1300 m.n.m, prevažne v tieni, pričom slnečné stráne na druhej strane doliny boli kompletne vytopené.

Trate oproti deklarovaným vzdialenostiam boli kratšie, čo im však neubralo na kvalite, práve naopak. Úprava bola na jednotku, aká sa málokedy vidí. Trate boli upravené veľkým ratrakom, niekde o šírke až 5 metrov, poväčšine s rýchlymi úsekmi a veľmi tvrdé, avšak predovšetkým zadná časť trate pre 6 psov a skijöring (9km) bola kopcovitejšia s ostrými zákrutami a veľmi rýchlymi zjazdami, kde psy dosahovali svoju maximálnu rýchlosť. Väčšie záprahy a midové kategórie mali ešte pridané úseky alebo išli viac krát rovnaké kolo.

Preteky štartovali veľmi skoro o 8:30 ráno a končili neskoro poobede o 16:00, pričom počasie najmä prvé dva dni boli veľmi mrazivé, slnko vychádzalo nad areálom až okolo obeda. Naši pretekári boli pripravení štartovať v nahlásených kategóriách, avšak na naše prekvapenie v štartovnej listine, ktorá bola zverejnená 2 dni pred pretekmi, bola aj kategória skijöring s 2 psami, ktorá však bola približne 2 týždne pred pretekmi zrušená, čo nám spôsobilo komplikácie z dôvodu, že naši pretekári v skijöringu už nepočítali s takouto kategóriou a teda sa do tejto kategórie nenahlasovali, pričom jediný pôvodne nahlásený pretekár Igor Štefan odišiel z domu na preteky bez druhého psa, čo musel následne urgentne vyriešiť počas cesty s pomocou Michala Ivanča. Výsledkom tohto chaosu bolo tiež to, že zrazu bolo málo žien v skijöringu s 1 psom, na čo WSA reagovala tak, že túto kategóriu zlúčila s kategóriou mužov, čo sme považovali za veľmi nešťastné a neočakávané, keďže pôvodne mala byť len kategória s 1 psom muži a osobitne ženy.

Samotné preteky odštartovali vo štvrtok s tým že jednotliví pretekári na základe svojich výkonov obsadili prvý deň pretekov nasledovné miesta. Maroš Litvaj v midovej kategórii do 6 psov s veľkým náskokom obsadil prvé miesto. Čo sa týka šprintových kategórií tak v skijöringu s 2 psami Igor Štefan obsadil druhé miesto, v skijöringu s 1 psom mal neohrozene najlepší čas Ján Neger, za ním s odstupom obsadili druhé miesto Roman Reištetter, tretie miesto Michal Ivančo, štvrté miesto ako prvá žena Carla Reištetterová. Michal Ivančo mal pred štartom smolu, kedy pri prvom zjazde na bežkách z kopca do areálu pretekov nešťastne spadol pri prechode zo svetla do tieňa na ľadovej trati a zlomil si palec na ľavej ruke, pričom tesne minul ďalších dvoch slovenských reprezentantov. Tento úraz ho však nezastavil a statočne absolvoval všetky 3 kolá pretekov a to bez lekárskej pomoci. V kategórii D1 mal hneď prvý deň smolu Igor Pribula, ktorý mal medailové ambície. Tie mu však zhasli už po prvom kilometri, kedy mu psy na moste cez potok odmietli pokračovať v smere jazdy a stali sa nezvládnuteľnými, takže sa horko ťažko vôbec vrátil midovou spojnicou priamo do cieľa, a teda neprešiel riadne stanovenú trať tejto kategórie, pričom paradoxne vo výsledkoch uvedený bol, aj keď mal byť DNF, bol aj v štartovej listine na druhý deň, avšak už nenastúpil. Druhým účastníkom v rovnakej kategórii bol Patrik Pribula, ktorý obsadil sedemnáste miesto (ešte so započítaním času Igora Pribulu). Mali sme aj jedného juniora Igora Štefana ml. v kategórii D1 junior, ktorý bol po prvom dni piaty v tejto kategórii.

Druhý deň prebehol fakticky zhodne ako prvý deň, naši pretekári na medailových pozíciách navyšovali svoj náskok pred prenasledovateľmi. Jediný problém mal malý Igor Štefan, ktorému podobne ako Igorovi Pribulovi prvý deň a aj na rovnakom mieste psy odmietli poslušnosť, ale nejako ich zvládol otočiť. Tieto problémy sa opakovali aj na zvyšku trate, ale „Iči“ to hrdinsky dobojoval, aj keď sa prepadol vo výsledkovej listine.

Tretí deň sa mierne oteplilo a husársky kúsok predviedol Igor Štefan st. v kategórii skijöring s 2 psami, kedy sa mu podarilo skresať minútu na dovtedy prvého Estónca a pridať ďalšiu približne minútu, čím sa stal majstrom sveta v tejto kategórii. Vo zvyšných kategóriách nedošlo k žiadnym zmenám. Maroš Litvaj suverénne vyhral midovú kategóriu do 6 psov. Skijöring s 1 psom vyhral Ján Neger pred Romanom Reištetterom na druhom mieste, Michalom Ivančom na treťom mieste. Na nepopulárnom štvrtom mieste sa umiestnila Carla Reištetterová, ktorú aspoň neoficiálne vyhlásili ako najlepšiu zo žien v tejto kategórii. Patrik Pribula v kategórii D1 skončil podľa konečných výsledkov šestnásty (avšak pretekár pred ním nemá uvedený čas z tretieho dňa a jeho výsledný čas je spočítaný len z 2 dní, takže je tam zrejme chyba, ktorú sme nahlásili) a Igor Štefan ml. v kategórii D1 junior sa umiestnil na šiestom mieste. V pohári národov v mide sme vďaka Marošovi Litvajovi skončili na delenom prvom mieste spolu s Rakúskom. V šprinte vyhralo Nemecko.

Celkovo teda možno hodnotiť našu účasť na Majstrovstvách sveta ako veľmi úspešnú, kedy reprezentanti, od ktorých sa medaile očakávali, ich aj získali. Úspešným reprezentantom blahoželáme k predvedeným výkonom.

Roman Reištetter – Teamleader WSA

Výsledky:

Final_Results_WSA_WCh_Sprint_MD_2023