V malom mestečku Gropello Cairoli v Taliansku sa naša štvorčlenná reprezentácia zúčastnila na Majstrovstvách Európy. Majstrovstvá Európy organizované pod záštitou FISTC sú jedny z najnáročnejších a veľmi vyčerpávajúcich pretekov, ktoré sa konajú v daný rok na suchu. Pretek trvá tri dni, kedy sa sčítajú časy za tieto dni a po súčte sa rozhodne o víťazstve.

Väčšina našej reprezentácie dorazila na miesto vo štvrtok 24.novembra. Miesto podujatia bolo menšie, ale veľmi útulné. Stake-outy neboli rozdelené podľa krajín, ale podľa jednotlivých kategórii na preteku. Okolie podujatia bolo pokryté ryžovými poliami, takže parkovanie na premočených poliach nebolo moc ideálne. Veterinárna kontrola našich štvornohých spoločníkov prebehla pred samotným ceremoniálom, na ktorý boli jednotlivé krajiny transportované autobusmi.

Gropello Cairoli je staršie, historické, malé mestečko neďaleko hlavného väčšieho mesta Pavia. Ceremoniál bol sprevádzaný hudbou, nadšenými obyvateľmi okolitých mestečiek. Naši reprezentanti si to neskutočne užili a na tento zážitok len tak ľahko nezabudnú.

Na pretekárov čakala veľmi zaujímavá technická trať s ostrými zákrutami, 360st zákrutou v tvare U, blatisté úseky, taktiež bola plná prekvapení v podobe sliepok, rôzneho druhu hydinového vtáctva, zajacov v strede trate. No v neposlednom rade treba spomenúť výživným cieľový kopček, do ktorého pretekári išli už naozaj z posledných síl. Kopček bol dlhý, nepríjemný, vyčerpávajúci, strmí a veľká väčšina pretekárov musela zosadnúť a vybehnúť celý kopček.

25.november začal výborne s ideálnymi podmienkami pre psov. Ako prvá sa na trať postavila Monika Veveričíková, ktorá našu krajinu reprezentovala v kategórii C (3-4 psy) so svojim 3 fenečkami – Apachi, Rory a Cherrie. Na trať vyrazili s hendikepom v podobe 3 psov, takže vedeli, že toto bude naozaj ťažký boj. Svoj prvý deň si naplno užili a do cieľa, do posledného stúpania išli z posledných síl. Po prvom dni sa umiestnili na krásnom 6.mieste v náročnej konkurencii dlhonohých psov plemena Sibírsky husky. Po príchode do cieľa sa teamleaderka Monika naplno venovala našej reprezentácii a jednotlivým štartom. Tesne pred štartom nášho druhého pretekára Romana Reistettera o 11:56 sa z neuvedeného dôvodu pozastavili štarty ďalších pretekárov na neurčito. Stala sa nehoda na trati, kedy si pretekárka na kolobežke zlomila kľúčnu kosť a musela byť transportovaná do nemocnice, ktorá bola od miesta podujatia vzdialená 45min. Štarty boli z tohto dôvodu odložené a posunuté o hodinu neskôr. Naši reprezentanti sa už pod druhýkrát pripravovali na štart, ale štarty boli opäť odložené a to z dôvodu, že sa sanitka ešte nestihla vrátiť na miesto podujatia. Nasledoval zmätok, pocit neistoty. Nevedeli sme totiž čo sa deje. Organizátori neboli schopný informovať jednotlivých teamleaderov včas ohľadom prebiehajúcej situácie. Ľudia boli zmätení, nevedeli sme čo robiť a to ani nevravím o psoch, ktorý boli trikrát zavodnený, oblečený, rozbehaný, rozcvičený. Našťastie bola pretekárka v rámci možností v poriadku, sanitka sa vrátila a štarty boli opäť spustené. Roman Reistetter tak štartoval na trať ako piaty v poradí o 13:56. Trať napriek sťaženým podmienkam zvládli bravúrne a po prvom dni si držali 1.mieste so slušným náskokom.

Michaela Belzárová vybehla na trať ako tretia v poradí vo svojej kategórii Bikejoring ženy s veľmi skúsenými a staršími pretekárkami o 14:07, síce o dve hodiny neskôr ako mali mať pôvodný štart, ale našťastie to ich výkon neovplyvnilo a podali zo seba naozaj maximum. Bolo to vyčerpávajúce, únavné, stresujúce, ale všetko dobre dopadlo a v cieli sa mohli tešiť z 1. miesta. Miška to brala veľmi pokojne, rozvážne, ale vo vnútri bola naozaj veľmi hrdá na zatiaľ dosiahnutý výsledok.

Carla Reistetterová vybehla na trať v kategórii Canicross ženy 15:23. Carla už dlhší čas bojuje so zranenou nohou, ktorá jej znepríjemňuje celú radosť z behu. Beh so psom je pre ňu v momentálnych podmienkach veľmi náročný a bolestivý. Carla, ale nezaláhaľa, zabehla to v najlepšom možnom čase a v cieli sa mohla tešiť z neuveriteľného výsledku a to priebežného 1.miesta s veľkým náskokom. Po prvom dni nasledovala dôležitá časť pretekov.

Druhý deň štartov už prebiehal menej chaoticky, štarty neboli presunuté, nehoda na trati nebola žiadna, všetko prebiehalo ako má. Monika opäť vybehla na trať ako prvá, ale tentokrát s výkonom nebola spokojná. Na trati mali totiž nečakanú zastávku v podobe druhej pretekárky, ktorá im skrižovala trať z celým záprahom. Stratili tam svoje drahocenné sekundy, minúty, ale našťastie všetko dobre a v zdraví dopadlo.

Roman opäť podal výborný výkon a svoje prvé miesto si aj po druhom dni udržal.

Miške sa taktiež darilo, síce mali na trati menšie komplikácie v podobe sliepok, ktoré blokovali trať, ale taktiež si svoj náskok udržali, navýšili a umiestnili sa na 1.mieste.

Carla bežala skvelo, síce s bolesťami opatrnejšie, ale dokázala svoje miesto obhájiť.

V sobotu večer sa taktiež konala Musher párty v útulnej maštali. Podávali nám typické talianske jedlo v podobe trojchodovej večere. 
Tretí deň bol obzvlášť fyzicky náročný. Všetci sme už išli naozaj z posledných síl. Monika prišla do cieľa na krásnom 6.mieste v náročnej konkurencii niekoľkonásobných majstrov európy a sveta. Z výsledku sme sa všetci veľmi tešili. Bohužiaľ sa incident z prvého dňa zopakoval a stala sa ďalšia nehoda na trati. Tentokrát to bola staršia pretekárka so záprahom, ktorú musela taktiež odviezť sanitka. Štart bol preložený o hodinu neskôr tesne pred štartmi cyklistov. O hodinu neskôr boli štarty opäť preložené o ďalšiu hodinu.

Roman vyštartoval o 12:48 na trať spolu so psíkom menom Ozzy. Vybehali si spolu neuveriteľné, ale očakávané 1.miesto a tak ďalší titul do zbierky.

Miška s Veloxom vyštartovali poslednýkrát na trať o 12:59. Vyjazdili si slušný čas, náskok udržali a v cieli ovládli emócie naozaj všetkých. Mišku to tak emociálne zobralo, že nemohla udržať svoje slzy. Bol to neskutočný pocit zažiť niečo takéto, splniť si svoj veľký sen. Ale najkrajšie na tom všetkom bolo to, že si to všetky pretekárky navzájom priali a tešili sa navzájom jedna z druhej.

Carla spolu so Sarekom vyštartovali 14:18 a do cieľa dobehli síce v bolestiach, ale zároveň so slzami v očiach, keď sa dozvedeli, že to 1.miesto naozaj udržali a stali sa tak Majstrami Európy.

Toto všetko by sa ale nestalo nebyť našich skvelých handlerov, kameramanov a hlavných motivátorov Milana a Riša. Pomáhali každému jednému z nás, podporovali nás, natáčali, čakali a pripravovali. Za toto Vám obom chceme poďakovať. Bez vás by to nikdy nebolo možné. Patrí Vám jedno veľké ďakujem. Nakoniec nás čakal vyhlasovací ceremoniál o 16:00. Veľmi sme sa tešili, atmosféra bola neskutočná.

Bohužiaľ sme neboli moc milo prekvapený a nadšený zo situácie, ktorá nastala. Vraj technický problém, no to nebola pravda. Slovenská hymna nezaznela. Roman stál na pódiu, na prvom mieste s medailou okolo krku a slovenská hymna nezaznela. Roman si ju bol nútený zaspievať sám. Miška sa veľmi tešila na tento moment. Snívala o tom už dlhšiu dobu a keď sa to malo už konečne stať, tak to nebolo to na čo sa tak tešila. Slováci zaimprovizovali a teamleaderka Monika vybehla na pódium a pustila z telefónu Slovenskú hymnu. Popravde sme boli veľmi znepokojení z tejto situácie a ich prístup sa nám absolúten nepozdával. Zamrzelo nás to. Carla hymnu mala tiež vo forme stiahnutej hudby v telefóne. Preteky pre nás v momente ukončenia ceremoniálu skončili a my sme sa neskutočne tešili z dosiahnutých úspechov. Úspešnosť našej reprezentácia bola veľmi vysoká a všetkým našim reprezentantom patrí veľká gratulácia.

Spísala: Monika Veveričíková, Teamleader SK reprezentácie na ME FISTC 2022 Gropello Cairoli